Akoby tých právd – objektívnej reality v jednej konkrétnej veci mohlo byť aj tisíc.Nie je, lebo byť ani nemôže. Vezmime si príklad dovozu neregistrovanej ruskej vakcíny. Nejaký trkvas si vezme do hlavy, že pomocou nej a opakovaného šikanózneho celoplošného testovania nepresnými testami zakrúti pandémii krkom. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj ten trkvas vedel, že tento nápad, jeho predsavzatie je hlúposť a nezmysel. No a čo? Nie je dôležité, čo si myslím a aká je pravda. Dôležité je čo sa pravdou javí byť, čo sa na ňu podobá. Presvedčím o nej posttotalitnú veľkú časť verejnosti dodnes veriacu v dobro z východu a v zlo pochádzajúce zo západu. V konečnom dôsledku získam na nej stratenú popularitu späť a dobre bude. Takto premýšľa osoba, ktorá vyhrala minuloročné parlamentné voľby, lebo celé jej hnutie bol iba trápnym komparzom. Získal si dôveru väčšiny, stal sa teda obrazom väčšiny z nás. Hlasným krikom poukazoval na prešľapy iných, kritizoval všetko a všetkých. Často pri tom klamal a podrážal aj politicky spriaznených partnerov. Vymedzil sa voči všetkým, aby ostal jediný, rázovitý slovenský mesiáš. Karikatúra nášho vnútra.
Ešte smutnejším príkladom je inštitúcia, ktorá má šírenie pravdy a skutočných hodnôt v náplni práce. Kultúra života verzus kultúra smrti, ktorej znakom je, citujem „ šírenie potratov, povoľovanie eutanázii, podpora ideológie rodovej rovnosti, umelého oplodnenia a antikoncepčnej mentality. Možnosť vykonania potratu nazýva jej šírením. Pre každú ženu je interrupcia traumatizujúcim zážitkom, ale tvrdiť, že každé umelé prerušenia tehotenstva je neprípustné, hriešne a zlé nie je ničím iným ako utkvelou falošnou predstavou. Rovnako nechápem čo je zlé na rodovej rovnosti, teda spravodlivom a rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi ako ľudskými bytosťami. Alebo na umelom oplodnení. V čase, keď reprodukčné zdravie populácie klesá a neplodnosť narastá , berie dvom milujúcim sa ľuďom poslednú možnosť mať spolu vlastné dieťa. Úplným dnom je „antikoncepčná mentalita“. Nepoužívanie antikoncepcie priamo spôsobuje neželané tehotenstvá kladúce pred ženy dilemu so zlou alebo ešte horšou možnosťou – donosiť nechcené dieťa alebo nechať si ho vziať.
Nie, tieto tézy o kultúre smrti nepochádzajú z minulého storočia. Sú aktuálne, učia ich naše dospievajúce deti v čase nekončiacich nových odhalení zneužívania detí kňazmi. Ich excelencie nezvládajú riešiť celibátom potláčanú prirodzenú sexualitu vlastných duchovných, no opovážia sa regulovať sexualitu ľudí neviazaných sľubom bezženstva. My si máme líhať k svojím ženám iba za účelom splodenia potomka. Ich ženou je vraj vyššia autorita, ktorej sa celoživotne upísali. Nemálo z nich si tak „ľahlo“ k deťom, z ktorých väčšina k ním vzhliadalo ako ku morálnej autorite, čistote a nepoškvrnenosti samotnej. Oni im zlomili srdce, vypitvali ich nevinné duše a spôsobili celoživotnú trauma. Otrasné. Vraj ide o individuálne zlyhania. Tri, šesť, desať – asi áno. Tisíce – určite nie. Evanjelium podľa Seba. Fatálna systémová chyba.
Zmysel a poslanie cirkvi je odvodený od učenia Božieho Syna spočívajúce v bezbrehej láske tvoriacej spolu s pravdou nekonečné Dobro. Urážanie a perzekúcia inakosti v podobe homosexuálne orientovaných ľudí a vnútorne ťažko trpiacich transrodových ľudských bytostí je prejavom nenávisti voči ľuďom, ktorý našu toleranciu a pochopenie potrebujú najviac. Kultúrno etické vojny vedené novodobými križiakmi s mysľou opantanou vlastnou pravdou uväznenou prežitými dogmami a osobným presvedčením založeným na vkuse spôsobuje „zvlčenie“ spoločnosti, kde sa lož v medziľudských vzťahoch stáva akceptovanou metódou na dosiahnutie vlastného osobného šťastia, kde slová ako sebakritika a sebareflexia strácajú význam. Kde slovné spojenie „prepáč, ospravedlňujem sa, spravil som chybu“ upadá nepoužívaním do zabudnutia alebo je len neúprimnou súčasťou pretvárky. Pravda nás často vykresľuje ako omylné ľudské bytosti, kdežto lož z nás môže spraviť individualitu akej pod slnkom páru niet. Tlačovka s názvom Dosť bolo klamstiev plná lží a poloprávd je dôkazom spoločenského marazmu a vzniku novodobej kultúry, v ktorej žijeme. Kultúry lži.
