reklama

Don Quijote

Sme krajinou s najväčším počtom veterných mlynov na svete a najmenším počtom rytierov odhodlaných s nimi zápasiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Vraví sa, že občas nie sú dôležité fakty a súvislosti z nich vyplývajúce, ale osudy konkrétnych ľudí, na ktorých zmienené skutočnosti doľahli. Príbeh vie chytiť za srdce. Takým je možno príbeh žiaka prvého stupňa základnej školy, ktorý sa stal obeťou šikanózneho konania svojho spolužiaka a príbeh jeho otca, ktorý sa rozhodol, že celú vec nenechá iba tak vyšumieť do stratena. Všetko začalo v posledný marcový týždeň minulého roka, keď môj kolega, starý otec synovho spolužiaka na mňa vychrlil: „ S tvojím chalanom sú v škole veľké problémy, všetci sa na neho sťažujú, aj nášmu vnukovi fyzicky ublížil. Rob si s ním poriadky!“. Ešte v ten deň som zistil, že na môjho chlapca sa okrem kolegovho vnuka nik iný nesťažuje. Napísal som aj mail jeho triednej učiteľke, aby som zistil čo sa vlastne stalo. Odpoveď ma zarazila. Jej presné znenie bolo: „Pekný deň prajem, tento problém , ktorý sa stal je ešte v štádiu riešenia. Počas vyučovania aj cez prestávky sledujem správanie obidvoch chlapcov, aby som to mohla objektívne posúdiť. Budem informovať .Ale dnešný zápis do ŽK sa týkal iného spolužiaka, ktorému vedome Váš syn chcel schovať pracovný list, kde mali deti úlohu. Podobný prípad sme dnes riešili a Lukáško si to vysvetlil po svojom. Ak chcete niečo konkrétne vysvetliť, prosím o návštevu školy. Pekný víkend!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Zvláštna snaha učiteľky odviesť moju pozornosť na inú, s tým nesúvisiacu vec ma donútila ísť sa pozhovárať s pani triednou učiteľkou osobne. Pri našom rozhovore som žiadal odpovede najmä na otázky, kde, kedy a ako presne napadol môj syn svojho spolužiaka a tiež prečo sa daný incident neriešil ihneď ako sa stal. Pani učiteľka odpovedala, že ona nevie kedy a ako presne došlo k fyzickému ataku, že jej ho oznámila „Alenka“. Na moju námietku, prečo takéto familiárne oslovenie sťažovateľky, mi vysvetlila, že stará matka robila v našej škole zdravotnú sestru, s dôvetkom „je to stará známa, ale my nie sme kamarátky“. Počas rozhovoru som rovnako vyjadril dôrazný nesúhlas s riešením, aký si pani učiteľka zvolila pretože zo „sledovania správania obidvoch chlapcov“ sa nedá v žiadnom prípade zistiť, či k fyzickému napadnutiu naozaj došlo alebo si Kristián celú záležitosť vymyslel. Preto som naliehavo žiadal čím skoršiu konfrontáciu oboch verzií, za účelom zistenia skutkového stavu veci. Pani učiteľka nakoniec súhlasila, s tým, že bude s Kristiánom a Lukášom hovoriť, celú záležitosť vyrieši do piatku aktuálneho týždňa a dá mi vedieť čo a ako. Na znak dohody som pani učiteľke podal ruku, poďakoval za stretnutie a opustil priestory školy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Synova triedna sa viac už neozvala, neodpovedala ani na môj mail s prosbou o informácie. Spomenul som si ako mi syn, vtedy ešte prvák, rozprával ako iný ich spolužiak sotil Kristiána, ten sa poranil, ale obeť neudala skutočného páchateľa, ale môjho Lukáša. Neveriacky som vtedy krútil hlavou a premýšľal ako môže takto konať šesť ročné dieťa. Nie som zaujatý rodič, ktorý si chráni svoje za každých okolností. Ak by môj chlapec spravil čo mu kládli za vinu, sám by som sa ospravedlnil, prijal jeho trest a veľmi dôrazne mu dohovoril. Dal som škole šancu dokázať ich verziu a postupoval som presne spôsobom, aký opisuje Štátna školská inšpekcia na svojej internetovej stránke. No ukázalo sa, že triedna učiteľka môjho syna podľahla intrigám svojej kamarátky proti 7-ročnému dieťaťu, keď sa im takmer podarilo spraviť z obete páchateľa a nenašla v sebe ani štipku sebareflexie, aby to priznala a povedala aspoň, že je jej ľúto, po tom ako si uvedomila, aká je pravda. Preto som na ňu podal písomnú sťažnosť riaditeľke školy. Ak by nešlo o dlhoročnú učiteľku, členku rady školy a kandidátku na mestské ocenenie za celoživotný prínos v oblasti prvostupňového vzdelávania, možno by sme sa spravodlivosti aj dočkali. Namiesto nej sa môj chalan dočkal ďalšieho falošného obvinenia zo strany toho istého páchateľa presne 27 dní po podaní zmienenej sťažnosti, kde Kristián zneužil na obvinenie svojich spolužiakov, aby dôveryhodnosť obvinenia posunul k hranici istoty. Na 8-ročné dieťa skutočne dych vyrážajúca manipulácia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sťažnosť bola vybavená ako neopodstatnená, rovnako aj ďalšie sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti nadriadeným orgánom. Dôkazy ignorované, fakty a súvislosti z nich plynúce vehementne popierané. Zo Zákona o sťažnostiach si škola aj školská inšpekcia spravili trhací kalendár. Spôsob prešetrenia záležitosti sa nedá nazvať inak ako hanbou. Inšpektorky sa pýtali detí na udalosť spred pol roka, ktorá sa nestala. Triednej učiteľky sa neopýtali nič, čo som namietal. Kdesi sa „zeleným stolom“ sa rozhodlo. Dlhoročná učiteľka, toho času iba, navrhnutá na ocenenie verzus neznámy 7-ročný fagan. Vieme, zrejme zažil skrivodlivosť, ale nič také hrozné sa koniec koncov nestalo – prežije to. Takto premýšľajú ľudia, ktorí sa podieľajú na výchove našich detí. Na jednej strane každoročná aktualizácia stratégie boja so šikanou, na strane druhej model, v ktorom rodič majúci bližšie k triednej učiteľke alebo riaditeľke školy rozhoduje o tom, čo pravdou je a čo nie, že jeho dieťa žiadnej šikany nie je schopné a zlý je ktosi iný, v žiadnom prípade nie jeho ratolesť. Ale sotva to je iba o deťoch a ich rodičoch. Kto posudzuje etické predpoklady učiteľov na výkon ich povolania? Ako môže učiteľ naučiť dieťa kritický myslieť, keď sa nechá rodičom vmanipulovať do pozície, kde ubližuje inému žiakovi? Ako je možné, že riaditeľka školy vysloví vetu „Deti sú zlé“ bez toho, aby do svojho výroku pridala adjektívum „niektoré“ alebo ho vymedzila podstatným menom „väčšina“?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vrátim sa však späť. Keď som zvažoval ako pokračovať, myslel som na bezmocnosť, ktorú zažíval môj chlapec čeliaci opakovaným falošným obvineniam. Myslel som aj na to, že je ešte stále v tej istej škole a v triede s tou istou triednou učiteľkou, nepotrestaný, no ani neočistený od obvinení. Sadajúc za počítač som uvažoval, akú moc má pravda, ako ju dotvára láska a slušnosť. Vedel som, že to bude ťažké, ale súčasne som dúfal, že sa nájde ktosi kompetentný, ktorý povie, že sa to stalo ako som opísal, bolo to zlé a nemalo sa stať. Namiesto toho som vytvoril skupinu úradníkov kryjúcich nehodnú učiteľku a následné vlastné pochybenia. Počnúc riaditeľkou školy, pokračujúc radovou školskou inšpektorkou a končiac hlavnou, ktorá pred objektívnou realitou uprednostnila stavovskú lojalitu a kolegiálnu súdržnosť. Literárne vyjadrené, vybudoval som gigantický veterný mlyn. Aký to malo celé zmysel, aký význam? Niečo bolo povedané, niečo dôležité napísané a najdôležitejší zvyšok visiaci medzi riadkami nám raz pomôže stať sa lepšími.

Martin Turčan

Martin Turčan

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  1 719x

Srdcom východniar, ale zo Spiša, nie Šariša :-) V súčasnosti žijem a pracujem v metropole Severu - Žiline. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu