Pred poslednými tromi parlamentnými voľbami bolo zrejmé, že voliči Smeru sú ľudia nespokojní s priebehom a výsledkami reforiem predchádzajúcich pravicových vlád. Oslovila nás sociálnosť ľavice, no málokto si uvedomil, že tá je iba predstieraná a jej jediným účelom je dosiahnutie neklesajúcej a trvalej popularity. Prvýkrát bolo sociálne cítenie našej sociálnej demokracie demaskované vo voľbách v roku 2010. Teraz znovu nadišiel čas ukázať z čoho sú ušité cisárove staré šaty a ako bonus rozobrať sociálne istoty na atómy.
Odhliadnuc od toho, že v živote je isté len to, že nič nie je isté, aj sociálne istoty majú so 100 percentnou zárukou máločo spoločné. Všetci chceme mať stabilnú, dobre platenú prácu, fungujúce dôchodkové zabezpečenie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť , rovnako vzdelávací systém. Problémom je myslieť si, že na to máme právo, neodnímateľný nárok. Najjednoduchšie je všetko nariadiť zákonom. Má to však hneď dva háčiky, lepšie povedané háky. Prvým je zodpovednosť každého jednotlivca za svoj život a spoluvytváranie vlastného šťastia. Zaslúžia si štedré sociálne zabezpečenie aj ľudia, ktorí nie sú ochotní celoživotne sa vzdelávať a prispôsobovať sa tak potrebám trhu práce? Alebo snáď ľudia, ktorí si nadmerným pitím alkoholu celkom vedome poškodzujú zdravie? Druhým je kde na to všetko vziať. Hrubý domáci produkt síce rastie, ale správa a prerozdeľovanie verejných zdrojov je katastrofálna. Ovplyvnená všadeprítomnou korupciou s prepojením na politické elity ako ukázala kauza najväčšej ľudoopice, ako vidieť žijúcej nielen v Afrike.
Spozornel som pri vystúpení predsedu Mostu, keď omieľal čosi o tom ako si váži voličov našej najsilnejšej strany. S trochou nadsázky, predstavil som si pritom otecka, ktorý pudruje zadoček svojej ratolesti. Vraj každý národ má vládu akú si zaslúži a je predsa ľahšie dať ľuďom chlieb a hry ako ich naučiť zmýšľať progresívne. Opoziční politici by mali prestať nadbiehať voličom ľavice a radšej im vysvetľovať dôležitosť princípov zodpovedného vládnutia ako nástroja na dosiahnutie spoločného blaha, rovnako dôležitosť správania a postojov každého z nás pri dosahovaní zmieneného cieľa. V tejto súvislosti je veľmi osožná iniciatíva Si kľúčový, lebo každý z nás sa môže stať kvapkou, ktorou pretečie pohár. Ktosi raz napísal, že dobrý spisovateľ vraví to, čo si ľudia myslia. Ale geniálny ich myslieť učí. Preto naučme ľudí, že bez čestnosti, charakternosti a osobnej statočnosti to nepôjde, hocako sa to môže zdať naivné. Vychovajme spolu úradníkov vo verejnej správe, lekárov, policajtov a sudcov, ktorým ani nenapadne vziať úplatok, nieto ešte iniciatívne si ho vypýtať.
