Najvýstižnejším slovom, ktorým sa dá charakterizovať celé naše predvolebné politické spektrum je nervozita. Nervózny je náčelník štátostrany, nervózni sú všetci predsedovia opozičných strán. Samozrejme, obe náprotivné strany z rozdielnych dôvodov. Predseda Smeru chce obhájiť gigantický volebný zisk z predchádzajúcich volieb. V tušení, že sa to nepodarí, robí všetko preto, aby oslovil aspoň toľko voličov, aby mohol zostaviť ďalší jednofarebný kabinet. Tiež sa snaží všetkých presvedčiť, že pre Smer by bolo najlepšia dvoj koalícia s hodnotovo inou stranou. Jasnačka, celé to je iba kosť hodená tradičným pravicovým stranám aj novovytvorenej Sieti s cieľom, aby sa dohrýzli do krvi. To ako si minulý týždeň majster populizmu poutieral topánky do KDH v súvislosti s otvoreným listom prešovského biskupa je jasným dôkazom, že jediným citom, ktorým prechováva k hodnotovo rozdielnym stranám je nenávisť. Presnejšie, jemu vlastným dobre maskovaným marxistickým slovníkom, napísané – triedna nenávisť.
Problémom na druhej strany barikády je samotné neakceptovanie tohto faktu. Teda, že stoja na opačnej strane aj fakticky, nielen obrazne. Všetci chápeme, že uplatňovať program strany sa dá iba v exekutíve, v prípade dnešnej opozície iba v budúcej vládnej koalícii. Chápeme aj to, že rozhodovať ako budú rozdané karty budeme my, všetci voliči. Ale rozhodovať o tom, kto bude zostavovať vládu, z ktorých strán bude pozostávať vládna koalícia budete výhradne Vy, vážené politické elity. Preto nerozumiem, prečo viacerí politici dookola opakujú, že o všetkom rozhodnú voliči, hoci chápem, že lepšie sa rokuje s nejakým dvojciferným tromfom v ruke ako so šesť percentným voličským ziskom. Je v tom iba zlé posúdenie celej situácie alebo aj istá kalkulácia? Ak to druhé, prepočet je mylný. Nejednoznačnosť, zahmlievanie, lavírovanie v možnom povolebnom usporiadaní ešte žiadnych voličov nepritiahli, skôr naopak.
Nepochopiteľné pre mňa v týchto dňoch je ako sa opoziční lídri stavajú k protestom zdravotných sestier a štrajku učiteľov. S nezáujmom ako by sa ich to netýkalo, neuvedomiac si aké nahrávky na smeč míňajú. Je smutné, že jedine gréckokatolícky kňaz cítil povinnosť vyjadriť podporu ťažko pracujúcim ľuďom v spoločensky dôležitých povolaniach. Už iba mesiac nás delí od udalosti, ktorá určí smerovanie krajiny na ďalšie 4 roky. Stále je to však dosť času pre všetky politické strany reprezentujúce lepšie Slovensko, aby ukázali navonok fešnému, no vo vnútri až perverzne skazenému ženíchovi spoločne vystrčený prostredník.
